Čím je embryo - pohľad katolíka, hejkatolíka a tutkovca

Autor: Boris Fačkovec | 29.5.2011 o 14:31 | (upravené 29.5.2011 o 16:02) Karma článku: 8,10 | Prečítané:  560x

Včera som sa zúčastnil konferencie "Lidské embryo: mezi vědou, filosofií a etikou" konanej pod záštitou Dominika Duku, pražského arcibiskupa. Som príjemne prekvapený, že postoj katolíckej cirkvi k bioetike je v skutočnosti mierne odlišný, od toho, aký nám ho prezentujú tutkovci.

Páter Carbone predniesol ideologicky nezaťaženú biologickú prednášku o ceste k ľudskému jedincovi od uvoľnenia vajíčka až po pôrod. Druhú časť prednášky venoval jednote biologickej bytosti a ľudskej osoby, hlavnému dôvodu veľmi rozdielnych názorov na otázku ochrany embryí.

Všetci bioetici sa zhodujú na tom, že ľudské práva prisudzujeme ľudskej osobe, nie ľudskému telu. Ťažkou otázkou zostáva, čo je osobou hodnou ochrany, a čo nie. Niekto by povedal: "pozriem a vidím", no to asi nebude dobrý prístup, keď ide o život. Vždy pripravený hejkatolík vie tiež odpoveď hneď a presne. Osobou je každé ŽIVÉ ľudské telo od počatia až po smrť. Ale je mäso a krv ľudskou osobou? Nechápeme skôr človeka ako niekoho, kto nám odpovedá, kto je schopný myslenia a citu? Medziľudské vzťahy predsa nie sú primárne o tele, ale o zdieľaní myšlienok, záujme o osobnosť druhého. Svetom (kultúrnych) ľudí hýbu veľké myšlienky, nie veľké telá. Priniesol nám vari Kristus radostnú zvesť, že naša duša nie je vačšia ako naše telo? Nemyslím.

Oveľa prirodzenejšou možnosťou je tzv. "funkcionalistické" videnie, kde na rozhodnutie využijeme prejavy osoby, tj. myslenie, cítenie, komunikáciu. Pravdepodobne najlepšie možné kritérium. Embryo nie je osobou, postupne sa ňou stáva. Takto sa vyvarujeme množstvu tragikomických dôsledkov katolíckeho videnia. Napríklad prichádzame k prirodzenému záveru, že zhluk buniek, nerozlíšiteľný od kúsku kože rozmočenej v hliene a krvi možno vyliať do kanála, zatiaľčo svoje ratolesti by sme nemali zatvárať do pivnice.

Problémom funkcionalistického poňatia osoby je napríklad otázka tažkých pacientov s Alzheimerovou chorobou, ktorí nerozpoznajú svojich blízkych, nepamätajú sa, ani kto sú. Títo by podľa niektorých mudrlantov nemuseli byť považovaní za osoby, takže by im nemali byť priznané ľudské práva. Vďaka možnej demagógii, ktorá je v našej kultúre prinajmenšom obvyklá, je odôvodnené sa obávať zneužívania, diskriminácie. Takže je to len slabosťou ľudí, že sa musíme utiekať neprirodzeným, neintuitívnym a veľmi nepresným definíciám. Stotožnenie ľudského živočícha s ľudskou osobou, nie je výsledkom nejakej nevyvrátiteľnej Božej pravdy. Predstaviteľ pápežskej akadémie včera priznal, že ani jedno z týchto dvoch možných nazeraní na svet nie je jednoznačne dokázateľné.

Nie sme si úplne istí, tak si zbabelo (alebo zodpovedne) vyberáme najskorší možný moment, od ktorého nazveme kúsok hmoty novým človekom a budeme to chránit. Tiež je dobré si uvedomiť, že tento "okamih" nie je ani náhodou jasne definovaný. Každý biologický proces potrebuje čas. Hranica je určená len arbitrárne - absolvovaním určených vývinových fáz, po ktorých možno tvrdiť, že ide o nového biologického jedinca. Žiadne 3,2,1 .. človek.

Preto keď niekto napíše, že potrat je donebavolajúcou ohavnosťou, genocídou atď., je prirodzené, že nezmanipulovanému nehejkatolíkovi môže rozum stáť. Moderný človek, ktorému je zaťažko byť poslušnou ovečkou pána farára, chce vidieť rozumný argument. A keď chce katolícka cirkev presviedčať, argument mu musí byť prístupný - tj. na báze rozumu a nie citácií Dávidovho žalmu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

TV

Chcete cvičiť? Takto si zostavíte ten správny tréningový plán

Tréner Radovan Gergeľ radí, ako začať cvičiť.


Už ste čítali?